Ukončme postkomunizmus na univerzitách

“Spôsob, akým sa dnes riadia fakulty na našich univerzitách, nie je v súlade so západnou praxou. Medzi zvláštnosti patrí postavenie dekaniek a dekanov a zostavovanie akademických senátov. Obe súvisia s ponovembrovým vývojom, keď bolo dôležitým cieľom zbaviť fakulty komunistických funkcionárov a udeliť študentom, ktorí boli priamymi hýbateľmi zmeny režimu, aktívnu účasť na spravovaní fakúlt. Dekanský post bol v tomto období zmenou zákona vybavený vysokou mierou autonómie, čo malo viesť k zabezpečeniu vysokej miery akademickej slobody. Toto inštitucionálne nastavenie však prináša vážne problémy, ako pred pár týždňami v denníku Sme upozornila Renáta Hall a na stránkach tohto denníka nedávno Katarína Cséfalvayová.”

V článku je zopár zaujímavých, ale aj rozporuplných myšlienok. Vyberám jednu z nich:

Ako ukazuje komparatívna analýza poprednej nórskej odborníčky na oblasť riadenia univerzít, Åse Gornitzkej a kolektívu jej kolegov publikovaná v odbornom časopise Higher Education Quarterly v roku 2017, v západoeurópskych krajinách sa dlhodobo ustupuje od modelov riadenia fakúlt založených na kontrole samosprávnymi senátmi, pretože sú málo efektívne a skôr sa pristupuje k profesionálnym manažérskym modelom založených na výbere dekana/ky v štandardných výberových konaniach a so zúčtovateľnosťou Správnej rade fakulty, v ktorej sedia pre zaručenie objektívnosti aj pomerne zastúpení externí odborníci.

Otázka ale je, kto by vyberal zloženie takej Správnej rady :thinking:

1 Like

Rektor? A kto voli rektora? A ako zarucis, ze sa rektor nebude chciet zabetonovat so zaujmovou skupinkou na celej UNI?

My na Slovensku mame taky zvlastny model, pretoze sme verejna vysoka skola, ale prakticky verejnost nedokaze nijakym sposobom zasahovat do nasej cinnosti. Za verejnost tu mame spravnu radu, ale ta ma minimalne pravomoci. Naopak, moc tu prichadza z akademickej obce (volbami), ktora sa tak uzatvara do seba a je to potom podou pre vznik rozlicnych zaujmovych skupiniek. Nepomaha tomu ani fakt, ze taka akademicka obec je spravidla malicka (desiatky az stovky clenov) a nie je taky problem obsadit klucove pozicie.

Ak toto chceme zmenit, tak by som cakal ze omnoho vacsie pravomoci dostane spravna rada, ktora by mala na starosti rozlicne strategicke rozhodnutia (napr. volenie rektora a dekanov), zatial co day-to-day riadenie by nadalej zostali v rukach rektora, resp. dekanov. Kedze sme verejna vysoka skola, tak takato spravna rada by svoju moc mala mat od verejnosti. Jej zlozenie je potom nadizajnovane ako mix rozlicnych zaujmovych skupin - nejakych clenov by vymenovalo napr. ministerstvo, akademicka obec, samosprava, odborove organizacie, atd.

Takto by sa potom nikto nemohol zmocnit jednej fakulty alebo univerzity ako sa to stalo u nas, lebo brzdu tvori siroka a pestra skupina akterov. Tito by navyse spravidla nemali priamo financy zaujem na tom, aby sa tam na nejakej stolicke udrzal ten alebo onen, lebo by vacsinou neboli financne na univerzite zavisli. To je dalsi rozdiel oproti sucasnemu modelu, kde sa vela senatorov dostava do konfliktu zaujmov, lebo to kto je dekan moze mat vplyv na rozlicne finance toky, ktore ich zaujimaju.

9 Likes

Dva postrehy:

  1. Trochu mam obavy, ze akykolvek system brzd a protivah nakoniec zlyha, pokial privela ludi v systeme nie je moralnych. Z tohto dovodu zlyhava cely nas stat, ktory pritom (formalne) ma zavedene vsetky bezne brzdy a protivahy typicke pre demokraticke zriadenia.

  2. Predsalen je vsak system s brzdami a protivahami, resp. s delenim moci vzdy lepsi, nez system, kde sa privela moci koncentruje na jedno miesto. V tomto pripade do ruk dekanov. Preto by sme asi mali podporovat systemove zmeny, ktore tuto moc budu delit medzi viacerych akterov. Prilezitosti vidim vseobecne najma tam, kde je bundling viacerych navzajom nesuvisiacich alebo malo suvisiacich kompetencii. V pripade nasich dekanov je manazment organizacie spojeny v osobe dekana so stanovovanim vyskumnej a vzdelavacej politiky. V rozvinutejsich krajinach su tieto dve agendy oddelene a univerzitne jednotky maju okrem dekanov (ktori su na vedu a vzdelavanie) aj nejaku formu CEO (ktori su na manazment organizacie).

10 Likes